Na inom nezáleží

Autor: Miriam Šuchaňová | 26.2.2014 o 23:30 | (upravené 27.2.2014 o 0:16) Karma článku: 5,67 | Prečítané:  460x

Prebudila sa do upršaného a chladného rána. Niečo ju prenasledovalo ako tieň. Čo je to niečo? Bola unavená zo svojho života. Mala všetko a pritom nemala nič. Mala muža, ktorý ju miloval... Dom, ktorý vždy chcela... Šatník, ktorý jej každý závidel... ale stále jej niečo chýbalo.  Asi sa jej stalo to, čo mnohým pred ňou. Keď dosiahli všetko čo chceli, akoby nemali nič. Odišla do kúpeľne aby si umyla tvár akoby chcela zmyť nečistotu zo svojho srdca. Nepodarilo sa jej to. Smutne si vzdychla pri pohľade na svoju ustaranú tvár a hľadala na sebe niečo, to niečo, čo jej bránilo tešiť sa z jej krásneho života... no znova nič nenašla. Zišla do kuchyne, kde ju bozkom privítal On. On je ten, s ktorým chce stráviť celý život? Miluje ma vôbec ? Čo ak je to všetko len pretvárka ? Myšlienky v hlave jej nedali pokoj. Až tak, že na jeho otázku ,,Dáš si kávu?´´ vôbec nereagovala a stále premýšľala... Jeho otázku, čo sa deje už neprepočula. Nedalo sa. Jeho tón ju nabádal k tomu, aby sa to stalo. Začala na neho útočiť. Slovne. A bolo jej jedno, že mu ublíži. Možno mu ani nechcela ublížiť... ale nechcela ublížiť ani sebe. Vykričala mu do tváre všetko. Aj rok staré veci, ktoré ju prenasledovali až doteraz. Nedala mu ani len šancu brániť sa. Vzala si kabát, kľúče od auta a utiekla preč. V tej rýchlosti si nezobrala ani mobil, ktorý by si zobrala za akýchkoľvek iných okolností.   Jazdila až kým nenarazila na poľnú cestu smerujúcu k jazeru. Zaparkovala. Bola tam sama. Neďaleko bol malý prístrešok. Zamkla auto a utekala až k nemu. Zdalo sa jej akoby tam sedela večnosť. Sama. Opustená. Stále s pocitom štvanca. Sedela, pozerala sa na jazero a oblohu, z ktorej pršalo.

Začínala v srdci cítiť pokoj. Pokoj, ktorý necítila už veľmi dlho. Postupne jej to všetko začala dochádzať. Odpovede na ozátky prichádzali a všetko do seba zapadalo ako skladačka. Ona miluje. A On miluje tiež. Spolu. Tu a teraz. A na inom nezáleží... To že má všetko neznamená, že sa nemá kam posunúť. Jej myšlienky prerušilo prichádzajúce auto. Ako ju tu len mohol nájsť ? Aha, jasné. Veď TU si dali prvú pusu. Toto bolo ich útočisko. Vrhla sa mu do náručia, kvapky dažďa akoby boli hudba a slová Milujem ťa, boli text... a na inom nezáleží.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

S nádchou na urgentný príjem? Zaplatíte desať eur, navrhuje Drucker

Viac ako 70 percent výjazdov záchraniek k pacientom, ktorých dovezú na nemocničnú pohotovosť, je podľa analytika zbytočných.

DOMOV

Na draho prenajatú limuzínu si šéf štátnej firmy vybavil aj majáky

Akciovka pre Bačíka nevýhodne prenajímala limuzínu.

KOMENTÁRE

Čo bráni Ficovi postaviť sa proti extrémistom?

Vláda nad verejný záujem postavila vlastný záujem o prežitie.


Už ste čítali?